Patrí k životne dôležitým, automatickým procesom v ľudskom tele. Prečo ho zároveň možno prirovnávať k stromu života? Samotné pľúca predstavujú rozvetvený, rozvádzajúci systém na prenos okysličenej krvi telom. V pokojnom režime sa nadýchneme približne 20-krát za minútu, no dôležité je dýchať zdravo a celý proces si uvedomovať – na vedomé dýchanie máme, žiaľ, veľmi málo času – skôr sa náš zaužívaný režim dá prirovnávať „lapaniu po dychu“.
Prečo takto radšej (ne)dýchať?
Konkrétny spôsob závisí od momentálnej fyzickej záťaži, od emočného a vlastného zdravotného stavu. Kedy sa vám môže aj pri vedomom dýchaní dýchať ťažšie? Stačí, že neodhadnete vplyv typu dýchania na zdravie a je po „radosti!“
Ako príklad uvedieme citlivú oblasť chrbtice, krčnú chrbticu a riziko zvýšeného namáhania pri hrudnom dýchaní. Avšak, ani keď pri brušnom dýchaní neudržiavate v optimálnej polohe driekovú oblasť, hrozí presilenie. Pritom ani jedno z týchto dýchaní nedokáže zásobiť kyslíkom väčšiu časť tela – okysličená krv sa k orgánom síce dostáva, ale nie v takej miere, aby na to telo dobre reagovalo. Pre slabší prívod kyslíka často trpíme únavou, malátnosťou, bolesťami hlavy, dýchavičnosťou a podráždením. Optimálne by sme na jeden nádych mali spotrebovať 230-250 cm3 vzduchu.
Ako teda správne dýchať?
Všeobecne platí, že ak chcete dýchať zdravo, mali by ste uprednostniť hrudno-brušné, tzv. bránicové dýchanie. Každý typ dýchania sa však dá realizovať nesprávne, resp. tento stav podporíte napr. zlým držaním tela, psychickou labilnosťou, zvýšeným stresom alebo úzkosťou. S týmto veľmi súvisí tzv. lapanie po dychu (panický strach) – pocit, že sa nevieme nadýchnuť (napr. pri záťažových situáciách).
V podstate dychová frekvencia narastá, s čím súvisí intenzívnejšie vylučovanie oxidu uhličitého. Na to telo reaguje vytvorením alkalického pH prostredia. Dôsledkom toho je zlá koncentrácia, slabosť, bolesti svalstva až zmätenosť a mdloby. Prvou pomocou je dýchanie spomaliť, s postihnutým udržiavať komunikáciu. Upozorňujeme ho, aby sa nadychoval nosom a vydychoval ústami.
Ako na relaxačné dýchanie?
Pri joge a rôznych iných meditačných cvikoch uprednostňujeme pomalšie, prehĺbené dýchanie v rovnakom pomere. Nádych a aj výdych trvá rovnako dlho, dýchame nosom. Zotrváme v tureckom sede, oči privrieme a každú zmenu pri cvičení (dýchaní) prežívame. Vyberáme si pokojné prostredie vonku v prírode, ďaleko od rušivých elementov.