Zdravie si nekúpime, no dnes si vieme zlepšiť vitalitu rôznymi účinnými spôsobmi. Či už ide o zdravú stravu, alebo vitamínové doplnky, vždy treba dodržiavať optimálny prísun a pravidelne absolvovať prehliadky u lekára. Dnes si odpovieme, aké pozitívne účinky má na náš organizmus vitamín A.
Viac ako na samotný vitamín A sa kladú nároky na jeho najvýznamnejší prekurzor. Hovoríme o beta-karoténe, ktorý postupnou premenou v črevách, vytvára vhodné podmienky pre „rast“ áčka. Takto prispieva k efektívnejšej funkcii metabolických, tráviacich a antioxidačných procesov v tele. Zlepšuje kvalitu nášho zdravia po takmer každej stránke, no skúsme si viac priblížiť jeho najvýznamnejšie pôsobenie.
Všeobecné pozitívne účinky
Vitamín A ovplyvňuje tak zásadné procesy, akými je:
- kvalita obranných mechanizmov,
- látková premena, odplavovanie škodlivín a redukcia hmotnosti
- odolnosť bunkových membrán, slizníc, ciev, tepien a svalstva
- zrak
- spomaľuje proces starnutia pokožky aj tým, že podporuje tvorbu kolagénu a zvyšuje jej elasticitu. Revitalizuje vlasy a nechty.
- prekurzor, beta-karotén má schopnosť odolávať škodlivým účinkom slnečného UV žiarenia
Získavame ho jednak zo živočíšnych zdrojov, známy ako retinol alebo z rastlinných, pričom nesie pomenovanie karotenoid. Najvýznamnejšie karotenoidy získavame z čerstvej zeleniny a ovocia.
Nielen karotenoidy, ale aj retinoly pomáhajú zneškodňovať voľné radikály v tele a tým sa stáva odolnejším voči rakovinovým, rôznym vírusovým a infekčným ochoreniam. Máme na mysli od bežných chrípkových až po zápaly kože, svalstva a končatín.
Čo nám hrozí pri jeho nedostatku?
Pri jeho nedostatku bojujeme celkovo s nevzhľadnou, až popraskanou pokožkou, lámavými nechtami a suchými vlasmi. Sme náchylnejší na tráviace ťažkosti a zhoršuje sa naše videnie. V mnohých prípadoch nie je výnimočnou ani nočná slepota, respiračné ťažkosti či bolesti hlavy.
Zaujímavosťou je, že vitamín A (hlavne beta-karotén) si bežne spájame s prísunom čerstvej mrkvy. Tá predstavuje len 40 % dennej odporúčanej dávky na jednu stredne veľkú porciu, približne 300 g. Z rastlinných zdrojov je ho viac napríklad v kalerábe (60 % DDD na 150 g), keli (80 % DDD na 190 g), tekvici (127 % DDD v 200 g) či v sladkých zemiakoch (200% DDD na 200 g). Živočíšnou „áčkovou lahôdkou“ je hovädzie (700 %) a jahniace mäso (230 %).
