fbpx

Ako začať liezť na lezeckej stene?

Lezenie nám dodáva odvahu, zvyšuje adrenalín a buduje sebadôveru. Je teda prospešnou aktivitou nielen pre naše telo, ale aj myseľ. Zároveň, aj keď to znie trocha smiešne, lezenie je pre človeka prirodzeným pohybom. Lezieme ako batoľatá, ako deti na preliezačkách, tak prečo sa toho vzdávať v dospelosti?

Lezenie na umelých stenách je prístupné všetkým. Nikdy sa však netreba zbytočne vystavovať riziku – lezte len podľa odporúčaní inštruktora a za jeho prítomnosti. Deti nenechávajte nikdy osamote, aj keď majú špeciálne istenie. Okrem týchto športovísk im nedávajte na výber blízke skalky či previsy, pokiaľ ešte na to nemajú dostatok zručností.

Pozor, nie je dôležité liezť, kde sa len dá, ale prispôsobovať túto aktivitu vašej vôli a cieľom. Na lezeckej stene sa nepredbieha, ale postupuje „krok za krokom“.

Všeobecné odporúčania:

  • Vždy si skontrolujte najprv terén (aj po okolí) a podmienky na lezenie v danom športovisku. Začiatočníci potrebujú liezť nízko, pomalšie a mať pod sebou mäkké dopadisko.
  • Lezec „nežije“ len pre jeden chyt! Očami si najprv pozrie, aké má možnosti úchytov, respektíve ešte „dole“ prekonzultuje možné riziká s trénerom. Vaše úspechy tkvejú v spolupráci. Áno, je to tímová hra!
  • Na začiatok potrebujete veľké, pevné chyty a nevysiľujte sa uchytením o vzdialenejší, ak to nie je nutné. Oberie vás to jednak o čas, energiu a chuť napredovať.
  • Vaše telo nemôže byť „nalepené“ na stenu. Zníži sa tým kvalita výstupov, váš rozhľad, ale aj stabilita. Vaším ťažiskom je panva, tá má byť čo najbližšie k stene. Snažte sa ju vždy dostať nad oporné body. Lepšie sa tak načiahnete za ďalšími a zjednodušíte si krok.
  • Na jednom mieste nezostávajte príliš dlho a z každej cesty by ste sa mali vedieť samostatne vrátiť.

Tip na záver

Počas lezenia sa aj začiatočníci môžu dostať do rôznych problémových situácií. Často si myslia, že lezenie blízko okrajov steny je pre nich bezpečnejšie. Omyl! Následne zvádzajú boj, ako preložiť nohu, respektíve dostať sa vyššie. Možné je to tzv. pätičkovým pohybom, teda časť váhy prenášame na pätu. Aj to si však vyžaduje isté zručnosti a najmä silné končatiny.